To naozaj nemáš žiadne problémy?!

V poslednom čase som bola takto “obvinená” niekoľkokrát. Zvyčajne to bolo vtedy, keď som nenasadla na kolektívnu vlnu sťažovania sa a ostala si žiť vo svojej bubline príjemných plánov. Sťažovanie sa plávalo okolo mňa a… akosi preplávalo.

A potom zvyčajne prišiel zaujímavý a pre mňa nečakaný okamih:

“To naozaj nemáš žiadne problémy? To ti fakt ide všetko hladko?”

“No tebe sa očividne žije…”

Samozrejme, že nejde všetko hladko . Priala by som si občas, aby ma videli napríklad keď:

• Nastavujem automatizáciu na webovej stránke, nadávam a premýšľam či by nebolo jednoduchšie učesať dikobraza
• Skladám náš remeselný stánok v daždi, v kroji a osprchuje ma mláka, ktorá sa cez noc nazbierala v streche stánku
• V horúčke a kýchajúca (samozrejme z prepracovania a toho osprchovania mlákou, ako inak…) dokončujem objednávky/predávam na stánku/snažím sa natáčať video, kvôli ktorému som pricestovala na Kysuce a ktoré sme s kamarátkou plánovali dva mesiace vopred
• Keď ma na chvíľu prepadne mentalita nedostatku, pretože ma nevybrali predávať na výbornú remeselnú akciu

Nie, nejde všetko hladko. Ani voči sťažovaniu nie som imúnna a sú chvíle, kedy svoje problémy rada s niekým preberiem. Ale zistila som, že za posledné roky zaberajú sťažnosti oveľa menšiu časť mojej mozgovej kapacity. Tú druhú časť vypĺňajú plány, sny, nové nápady, premýšľanie nad príležitosťami, možnosťami zlepšenia a rastu… alebo taká obyčajná pohoda.

Zmeníš myslenie, zmeníš život

Keď som kedysi dávno čítala, že obsah nášho myslenia je vlastne z veľkej časti návyk, ktorý je možné zmeniť, zdalo sa mi to dosť zvláštne. Dnes viem, že je to pravda. Táto zmena sa nestane zo dňa na deň a nedá sa vynútiť. Skôr sami seba usmerňujete, povzbudzujete a odrazu zistíte, že tá zmena sa stala. Nie je stopercentná, ale cítite ju. Žije sa vám ľahšie, vidíte výsledky toho, na čo upriamujete pozornosť.

Aké by to bolo – žiť svoje sny?

Zistite, čo naozaj chcete a na chvíľu zabudnite na všetky ťažkosti či polená pod nohami. Zabudnite, že nepoznáte cestu a že vaša myseľ dookola hudie, že ste naivný a že ten váš vysnívaný cieľ je tak veľký, že ho nikdy nedáte. Čo chcete? Otvoriť si obchod s cukrovinkami, vydať knihu, cestovať po svete, bývať v domčeku so záhradou? Iba ostaňte v tejto príjemnej myšlienke. Aké by to bolo?

Uvoľnite tomuto pocitu niekoľko svojich mozgových buniek… Vysťahujte z nich napríklad politiku alebo pani predavačku, ktorá bola dnes zo záhadných dôvodov ale fakt nepríjemná…

Nasťahujte tam skvelý pocit “aké by to bolo”. To je váš krok za stavom “tebe sa ale žije” :-)

Páčil sa Vám článok? Prečítajte si aj moje dve knihy Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla >>>

Túžite napísať a vydať knihu? Kliknite sem >>>