Nedávno mi napísala jedna pani. Jedna, ale zďaleka nie jediná. Vraj sa jej veľmi páčia moje články, rada ich číta. Ale nepáči sa jej, že robím reklamu svojim knihám a príležitostne aj seminárom. V rôznej verzii sa s týmto postojom občas stretávam. Že niečo predávať a robiť si reklamu je skrátka… fuj.
Zároveň sa stretávam s ďalším problémom. Ľudia mi občas hovoria, že živiť sa tým, čo ich baví, nie je možné. Že všeličo robia, snažia sa, ale nemajú klientov. Často vnímam, že veľa ľudí je naozaj šikovných, tvoria niečo hodnotné, ALE… nehovoria o tom. Boja sa to ukázať svetu, odprezentovať sa, robiť si reklamu (veď blee). Niekde v hĺbke duše akoby sa im hnusilo niečo predávať, a tak… nepredávajú. Aj keď na vedomej úrovni veľmi chcú, lebo vedia, že tam niekde je ich sloboda robiť to, čo ich naozaj baví a dôstojne sa tým uživiť.
Možno ste sa v tom niektorí trošku našli, ale hovoríte si:
To vôbec nie je potrebné a vlastne ani žiadúce. Poviem vám, ako to mám ja a funguje mi to celkom dobre. V prvom rade neviem presne definovať odkiaľ pokiaľ siaha moje hobby, práca, čistá radosť, zdieľanie, marketing, podnikanie, písanie, lektorovanie, povinnosti… Celé je to veľmi organicky zrastené a nemám potrebu to rozpletať. Jedno žije vďaka druhému.
A toto celé vnímam trochu ako tanec. Krok sem, krok tam, ani príliš tlačiť, ani pasívne stáť. Ako nádych sa výdych. Niečo dávam, niečo prijímam. Dávam rada, veľa zo seba zdieľam bez akéhokoľvek nároku na odmenu. Vidím v tom zmysel, prináša mi to radosť. Mne aj mnohým iným, napríklad čitateľom článkov či poslucháčom meditácie. Po výdychu nasleduje nádych. Rada prijímam. Rada vytvorím ešte niečo extra, za čo s láskou prijmem odmenu. Kto rezonuje, koho to obohatí, rád tú odmenu zaplatí. A cyklus pokračuje – nádych, výdych….
Písala by som články a veľmi pravdepodobne by som napísala aj prvú knihu. Tú by nebolo nikde vidieť a nasledujúce roky by sa sušila v niekoľkých kníhkupectvách na zadných policiach. Nejaké množstvo čitateľov by si čítalo moje články, ale bolo by ich podstatne menej, lebo by som ich nepritiahla na svoj web až také množstvo. O knihe by sa nedozvedeli, lebo by som si v článkoch na ňu nerobila reklamu. Asi by prišli aj chmúrne myšlienky – prečo mám tak málo čitateľov? Nikomu sa moje články nepáčia? Kniha by si na seba nezarobila (no to som bola blázon, že som išla za svojím snom!). Články by som písala ešte pár rokov (veď ma to baví), ale zrejme by som nemala veľa času (musím sa predsa niečím živiť, nie?) a okrem toho by som riešila aj iné ťažkosti (napr. zaplatím za doménu a hosting blogu alebo niečo dôležité do domácnosti?)
Vidíte kam to vedie? Toto nie je príbeh pesimizmu, to je príbeh nerovnováhy a niekoľkých obmedzujúcich presvedčení, nič viac. A pritom je to realita mnohých. Nie je to škoda?
Kde sa stala chyba? Veď do toho dávam toľko energie!
Tip č. 1: Skúste sa ponoriť do seba a úprimne sa pozrieť ako to máte s predajom. Je tak nejaký blok alebo vzorec? Bolo by možné začať chápať predaj nie ako obťažovanie, ale ako vzájomnú pomoc a výmenu? Výmenu jednej hodnoty za inú hodnotu? Podľa možností dôstojne a s láskou?
Tip č. 2: Definujte si vaše vlastné zásady etického predaja a reklamy, s ktorými budete súznieť a ktoré budú vašim kompasom. Pre inšpiráciu som pre vás zhrnula a spísala niekoľko zásad, ktorými sa riadim ja.
Tip č. 3: Pozrite sa ešte hlbšie. Ako je na tom vedomie vašej vlastnej hodnoty? Sebaúcta a sebaláska? Veríte skutočne v to, čo ponúkate? Ak nie, zamerajte sa práve na túto oblasť. Uzrejmite si svoje silné stránky, pochopte a precíťte hodnotu toho, čo ponúkate. Tak, aby ste sa pevne a hrdo dokázali postaviť za svoju prácu.
Tak poďme odvážne do toho. Nebojme sa ukázať a ponúknuť naše schopnosti a našu tvorbu, v láske a dôstojnosti.