Koncom roka 2016 som si jeden deň len tak otvorila Facebook. Naše ženy, účastníčky online kurzu Tajomstvo ženskej prosperity, bilancovali svoj rok a priali nám aj sebe navzájom rôzne krásne veci. Jedna z nich napísala:
Ďakujem žienky, že sme boli súčasťou projektu TŽP a aj vďaka nemu sa v živote niekam posunuli, zažili dobrodružstvo, stretli spriaznené duše…vyplnili čas žitia zmysluplným obsahom :-)
Slová sú slabé na to, čo chcem vyjadriť, tak už len vizuálne :
A ďalšia zareagovala:
Krasne si to napisala. presne to tak citim. tato skupina a cely Stankin a Zuzkin projekt su carovne. Stanka a Zuzka, ja vam dost casto vysielam virtualne luce vdaky, za to, co ste spustili ;o)
Čo vám poviem, na chvíľu som mala pocit, že lúče vďaky reálne ohrievajú všetky moje bunky. Ten pocit, keď z hĺbky duše vidím a cítim, že to čo robím má zmysel – je to pocit na nezaplatenie.
ZMYSEL – kľúčová ingrediencia nášho šťastia. Keď to, čo robíme má výsledok, keď je to niekomu na úžitok alebo potešenie, keď cítime, že to čo robíme má hodnotu – vtedy cítime šťastie a naplnenie. Vtedy nás to baví.
Bez zmyslu sme smutní, cítime sa ako bábky hrajúce svoju úlohu, aby prežili. Prežijú, ale pomaličky hynú. Pýtajúc sa sami seba, či toto je všetko, či už ich nečaká nič lepšie.
Milujem svoju prácu. A dopriala by som tento pocit každému. Pocit, že je správne tam, kde je. Pocit, že to, čo robí má zmysel. Že je na mieste, kde môže rásť, rozvíjať sa, používať svoje dary a talenty, prosperovať a kvitnúť.
Vŕtalo mi to v hlave už dlho. Ešte pred knihami, čo som napísala. Prečo je toľko ľudí smutných vo svojej práci? Prečo ich šikovnosť, ich špeciálne dary ostávajú v toľkých prípadoch nevypočuté, nepoužívané… kým sa oni snažia žiť „normálne“? Nie je to strašná škoda pre všetkých?
A tak som písala knihy, články, inšpirovala, povzbudzovala a dúfala, že možno niekomu posvietim na cestu. Zároveň som postupne pochopila, že tou najväčšou pomocou je, keď sa ľudia naučia orientovať sami v sebe a dať im k tomu účinné nástroje. Pretože ako sa hovorí – ak dáš hladnému rybu, pomôžeš mu na chvíľu, ale urobíš ho závislým na sebe. Ale ak ho naučíš ryby chytať, pomôžeš mu oslobodiť sa.