O biznise a iných nemorálnostiach

Cez víkend som predávala na Korunovačných slávnostiach svoje ručne vyrábané šperky. Ako tak stojím a robím drobné úpravy na náušniciach, objaví sa pani. Po krátkej chvíli berie do ruky dvoje náušnice v hodnote 11 eur a povie:

„Dáte mi ich za desať?“

„Nie, nehnevajte sa, ale nestíham ich ani vyrábať,“ odpovedám spôsobom a tónom, ktorý považujem za milý a slušný.

Pani na to zareaguje so zhnusením a pohoršením v hlase:
„Takže je to biznis!“
A zašomre niečo o tom, že aj ona vyrába šperky…

„Nie,“ vyletí zo mňa na obranu, skôr ako reakcia na tón hlasu než na skutočné posolstvo. Vzápätí sa zamyslím a opravím svoju odpoveď tak, aby bola úprimná: „Vlastne áno, je to AJ biznis, ale nie IBA biznis.“

Táto udalosť ma opäť raz priviedla k zamysleniu ako to máme s povolaním, poslaním, prácou, naším hobby a prečo je slovo biznis pre mnohých ľudí nadávka.

Pamätám si časy, veľa rokov dozadu, keď som sa nechala vmanipulovať do zliav či objednávok, ktoré mi boli vyslovene nepríjemné. Pamätám sa na ten pocit neúcty, ktorý som cítila. A aj výsledky, ktoré ruka v ruke s tým prichádzali. Nevyzdvihnuté objednávky, nátlak na zľavy v duchu „podaj prst a odhryznem ti celú ruku“… A potom iní klienti. Takí, čo si moju prácu vážili. Nakupovali s radosťou a vďačnosťou a vracali sa opakovane. A ja som vedela, že práve takých chcem priťahovať. Boli to veľmi poučné časy, ktoré ma naučili zdravej sebaúcte. Práve aj vďaka tejto sebaúcte môžem celé roky robiť to, čo milujem a nie je to iba hobby, ale aj ŽIVO-BYTIE.

A áno, je to aj biznis.

Biznis vnímam ako kroky a konanie, ktoré má praktický a strategický charakter a ktorého cieľom je čosi zarobiť. Čosi zarobiť je veľmi fajn. Umožňuje nám to nielen jesť, sprchovať sa a iné dôležité veci, ale aj vzdelávať sa, rozvíjať seba aj svoje projekty a napríklad aj pomôcť niekomu, kto to potrebuje. V podstate to chceme všetci, netvárme sa, že nie.

Biznis je super a keď ním niekto pohŕda, niet divu, že ho nerobí.

Ja osobne verím na rovnováhu. Spoluprácu a prepletenie dvoch vecí. Biznisu a srdca.

Biznis bez srdca je chladný a myslím, že dlhodobo nefunguje. Možno to pôjde finančne, ale príde chvíľa, keď zistíme, že je to vlastne o ničom. Kde je radosť? Kde je zmysel a naplnenie? Kde je skutočná hodnota? A pochopíme, že financie možno sú, ale reálna hojnosť chýba.

Srdce, radosť z práce bez praktických konkrétnych krokov je zase čosi úplne rozplizlé. Má to vznešené ideály, ale pri nákupe v potravinách a platení účtov sa často zrazí s realitou. A nie jedno srdce ostalo po takejto zrážke zranené a sklamané (Čo som si myslela? Všetci mali pravdu! Úspech sa podarí tak jedného z milióna)

Kľúčom je v mojich očiach biznis so srdcom.
Aj cítiť, aj premýšľať, aj konať.
Dávať skutočnú hodnotu.
A vážiť si svoj čas a svoju prácu.

P. S. Podelila som sa o svoj zážitok s kamarátom zo susedného stánku. Zareagoval nejak takto: „Ale veď práve vtedy, keby si dávala zľavy, chrlila veci a snažila sa stoj čo stoj ich masovo predať, tak to by si robila IBA biznis.“ A ja som sa musela smiať nad ďalším odlišným a sviežim pohľadom. Nie je to nádherné?

Čo si myslíte vy? Napíšte mi do komentárov.

Zaujal vás článok? Možno sa vám bude páčiť aj na mojom seminári alebo meditačnom večere.
Viac info tu >>>