Žerú nám čas aj šťastie – ako s nimi zatočiť?

Čoraz častejšie premýšľam, čo sa to s nami stalo. S nami, ľuďmi. Už dávno nemusíme prať v potoku, otročiť na poli, máme kopu život uľahčujúcich vychytávok a žijeme v mieri… a napriek tomu sa boríme s epidémiou nedostatku času, depresií, úzkostí a iných príbuzných „lahôdok“.

Niečo nám systematicky požiera čas a energiu a tým aj naše šťastie a slobodu. A my to dopúšťame. Ja tiež, ale dochádzajú mi výhovorky, prečo to robím. Že je taká doba, že predsa musím komunikovať, nejak si robiť marketing, byť informovaná a inak sa to nedá… blá blá…

Už nejaký čas pozorujem svoje hospodárenie s časom a zaujímam sa aj o návyky iných ľudí. Všímam si, čo vidím a čo počujem a vychádza mi z toho, že v našich životoch sú nasáčkované časožrúty, rozvaľujú sa na našich gaučoch a spia s nami dokonca v posteliach! A nie je to len o čase, pochutia si aj na našom pokoji, vzťahoch, radosti a mentálnej kapacite… napríklad.

Niektorých asi poznáte, niektorí vás možno prekvapia.

Sociálne siete

Áno, začíname tými najznámejšími. Dobrý sluha, ale zlý pán je v tomto prípade pravda na n-tú. Myslíme si, že oddychujeme, že predsa pár minút oddychu nám iba prospeje. Schválne si pomocou appky alebo v nastaveniach telefónu nechajte sledovať čas pred obrazovkou a zistíte, že realita je iná. Mozog dostáva papaníčko vo forme notifikácií, lajkov, komentárov a nekonečného prúdu nových pútavých informácií a čas letíííí. A hoci máme pocit, že vlastne oddychujeme, často letííí aj poriadna porcia našej energie. Sociálne siete sú totiž často aj zdrojom porovnávania sa, frustrácie a pocitu, že nám neustále niečo uniká.

Prvá pomoc: Odinštalujte si sociálne siete z telefónu alebo si nastavte limitovaný čas pred obrazovkou napríklad 15-30 minút. Telefón vás upozorní a následne aplikácie deaktivuje až do ďalšieho dňa.

Stretnutia naživo sú proste o inom:)

Veľa vecí, čo vydržia málo

Cítim sa ako starý dinosaurus, keď spomínam, ako práčka mojich rodičov vydržala prať neuveriteľných 25 rokov (strávila s nimi viac času v spoločnej domácnosti ako ja – iba 22!)

Ďalšia vec, čo sa rýchlo pokazí, ďalšie tričko, čo sa rýchlo vyťahá… ale čo na tom, veď stálo pár šupov vo výpredaji. Neviem, ako vy, ale mňa toto neskutočne vyčerpáva (o planéte ani nehovorím, to by bol samostatný článok). Nové a viac je lepšie… alebo nie? Len kto sa v tých veciach má vyznať? Kto ich upratovať? Kto stále nové nakupovať? A „staré“ s blbým pocitom vyhadzovať alebo im hľadať užitočné využitie?

Akoby to naše mozgy stále nechápali. Milióny rokov bolo dobre, keď sme našli viac bobulí, keď sa urodilo viac obilia alebo sa podarilo zabiť tučnejšieho mamuta. Znamenalo to, že ľahšie prežijeme. Dnes akoby sa v nás bila celá evolúcia ľudského druhu (To nevyhadzuj, ešte to využijeme. Toto je v zľave, urobme si zásoby na zimu.) s moderným vedomým človekom, ktorý chce mať jasnú myseľ, čistú domácnosť a neutopiť seba aj planétu v odpade (Potrebujem to naozaj? Nerozpadne sa to za pár dní? Ako zminimalizovať domácnosť a mať tak menej práce?)

Nedávno som čítala zaujímavý blog, ako jedna mamička minimalizovala objem hračiek svojich detí. Čo ma však šokovalo bol výsledok po minimalizácii, ktorý všetci diskutujúci oceňovali prípadne obdivovali, že TAK MÁLO hračiek, to by u nich asi nešlo… no a ten výsledný zoznam sa veľmi ponášal na objem hračiek, ktoré sme mali ja a moje dve sestry v dvoch veľkých šuflíkoch pod posteľou, keď sme vyrastali. Nikdy som nemala pocit, že by som mala málo hračiek. Prešlo 20 rokov, ešte sme ani nestihli zostarnúť a žijeme v celkom inom svete. Nie som človek, čo rád idealizuje staré dobré časy… Mám rada nové dobré časy, lenže tie si vyžadujú nový prístup a nové myslenie.

Veľké množstvo vecí nás oberá o sústredenie a kreativitu, stoja nás čas, peniaze aj energiu či už pri ich získavaní, udržiavaní alebo zbavovaní sa.

Prvá pomoc: Ak kupovať, tak menej a kvalitnejšie. Ak darčeky, tak radšej handmade, zážitky, spoločne strávený čas. Púšťať veci, ktoré už neslúžia, ideálnym spôsobom je napr. Zóna bez peňazí, výmenné bazáriky, charitatívne spolky…

Aj na cestách už nakupujeme len málo vecí…  Zážitky ostávajú v srdci.

E-maily a iné komunikačné kanály

Keď som bola malá, písali sme si s kamarátkami listy (no, veď to aj bolo v minulom tisícročí). Posielali sme si ich cez prázdniny spolu s kresbami, výstrižkami či vylisovanými kvetmi. Taký list bol DAR a pamätám si na radosť z toho, keď som ho našla v schránke.

Pamätám sa, ako sa začal zázrak menom e-mail. Mala som okolo 12 rokov, raz denne som nedočkavo čakala, kým sa modem za sprievodu nezameniteľných zvukov chrrrr-vrrrrr-pchhhhhh pripojil na internet a… stiahol jeden mail (supeeer!) alebo dva (woooow!) alebo aj žiadny. Ten pocit, tá radosť…

E-maily sú super!!! Neskutočne nám uľahčili život, sama mám aj vďaka nim oveľa jednoduchšie podnikanie. Ale niekde po ceste sa stalo niečo, čo nie je úplne super. Vytvorilo sa také zvláštne zrýchlenie a tlak, že máme byť vlastne neustále k dispozícii. Okamžite odpísať, inak sme neprofesionálni. A keby len e-maily. Komunikácia prúdi mnohými kanálmi ako sú smsky, messenger, skype, whatsup a ďalšie veci, ktoré nepoužívam :)

Nie, nie som a nechcem byť stále k dispozícii. Prepáčte. Niekedy odpíšem hneď, ale niekedy až po pár dňoch. Občas na to dokonca zabudnem, keď mi niekoho e-mail uviazne v záplave nevyžiadanej pošty. Mrzí ma to, no som iba človek. Nie je to osobné (akože o vás), je to o mne… Keď som na chate bez internetu, je to akoby som na chvíľu dostala rozhrešenie od komunikačnej nedbanlivosti.

Ale je to skutočne nedbanlivosť alebo len chuť robiť veci v čase, keď som na to správne naladená? Vylisované kvietky síce cez mail nepošlem, ale rozhodne to bude o inom…

Ako to vo svojom živote cítite vy?

Na horách bez internetu. Nepripojená znamená pripojená inde

Telka

Taká klasika, ale predsa sa pri nej na moment pristavím. Už niekoľko rokov ju nemáme a je to super. Používame ju už iba ako obrazovku pre filmy a seriály, ktoré si vyberieme. V skutočnosti sa to vôbec nestalo žiadnym ušľachtilým rozhodnutím, hoci som jasne cítila, že nám to neprospieva. Skrátka sa zatepľoval bytový dom a nefungoval nám satelit! Ale bolo to to najlepšie, čo sa mohlo stať. Dom je už dávno zateplený a telku som znovu nezapojili. Ako dobre!

Jednoduchý príklad: Film má napríklad 1,5 hodiny. Pri sledovaní v telke beží skoro až 3 hodiny, roztrieštený na malé úseky a prešpikovaný hypnotickou a manipulatívnou reklamou. Žrút času a energie ako vyšitý.

O trochu čistejšia myseľ.

Priveľa informácií, priveľa možností

10 tipov pre zdravý chrbát, Seminár prebúdzanie divokej vlčice, Retreat na Bali, Festival Zero waste, Výpredaj nábytku a roadtrip v dodávke po Papui – Novej Guinei … a ešte hlava na prasknutie a pocit, že aj keby sme sa rozkrájali na drobučké kúsky, nikdy sa nám nepodarí využiť všetky tie úžasné možnosti, ktoré nám život ponúka.

A keď sa do toho dozvieme nielen to, čo by sme mohli robiť, ale aj to, čo nerobíme správne (v manželstve či nemanželstve, výchove či nevýchove, vzťahoch, práci, stravovaní….ach) a nám sa zdá, že sa za malú, maličkú chvíľku asi rozpučíme.

Inšpiráciu milujem. Ale nedá sa byť všade, robiť všetko a… prečo vlastne? Načo? Selektujem, vypínam, beriem si hrnček čaju. Potom chvíľu rozmýšľam o roadtripe v dodávke. Idem sa prejsť do lesa. Nechávam v sebe dozrieť, čo je to pravé pre mňa. Aké sú moje priority. Niekedy sa v tom zamotám. Tak znova selektujem, vypínam a pripomínam si heslo:

„Som tu, aby som bola šťastná, nie dokonalá.“

Ako to máte vy? Čo sú vaši časožrúti a požierači šťastia? Podeľte sa o vaše názory v komentároch.

Páčil sa vám článok?
Prečítajte si aj moje knihy Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla >>>