Nestáva sa mi to veľmi často, vlastne skoro vôbec. Neviem, či je to dobre vyvinutou intuíciou alebo silou vytrvalosti (či skôr tvrdohlavosti?), ale fakt sa mi to nestáva… Lenže je to tak supercenná lekcia, že si ňou musí prejsť asi každý :-)
Chvíľa, keď máte skvelý zámer, očakávania, dokonca poznáte spôsoby AKO. Všetko ide skvele a vy už cítite vás sen priam na dosah ruky, ako sa zhmotňuje.
A vtedy váš skvelý plán A zlyhá.
Okej, trochu to zabolí, ale ide sa ďalej.
Plán B zlyhá.
Plán C zlyhá.
Rastúci nepokoj na základe zákona príťažlivosti samozrejme spôsobí zlyhanie plánu D. Ehm, tie myšlienky sú ale mrchy – prečo sa nemôžu zhmotňovať len tie pozitívne?
Po zlyhaní plánu E začínate trpko premýšľať, či musíte vyskúšať všetky písmená abecedy…
V tej chvíli som sa ocitla na neprebádanom území. Vďaka mojej vytrvalosti (tvrdohlavosti) totiž zvyčajne fungovalo A, B alebo C. Nie vždy samozrejme stopercentne, ale uspokojivo.
A potom prišla jedna chvíľa, keď som si uvedomila, že som urobila VŠETKO… a že je to zrejme v rukách Božích. Presne takto mi to prišlo na myseľ a bolo to nesmierne oslobodzujúce.
Odrazu, ako mávnutím čarovného prútika, sa všetko pohlo tým najlepším smerom a ja som pochopila, že medzi našim zámerom a našimi očakávaniami leží neznáma zóna nekonečných možností, ako sa veci dejú. Ak uprene hľadíme iba na naše vlastné riešenia, nevidíme všetko, čo k nám môže nečakane prísť a podporiť nás. Akú nečakanú silu a nápady objavíme v sebe a aká účinná pomoc môže prísť zvonka…
Tak som sa naučila, že najlepším plánom F je prijať, poďakovať a poriadne otvoriť oči, uši a srdce.