Poznáte ten pocit, keď robíte všetky kroky smerom k cieľu, ale veci sa hýbu tým najslimačejším tempom? Poprípade vôbec? Na tento stav som expertka, zažila som ho veľakrát. Často som urobila, čo bolo treba, vynaložila všetku potrebnú snahu a ešte nejakú naviac, venovala som cieľu tú najpozitívnejšiu pozornosť… a nič. Namiesto vytúženého výsledku prišla netrpezlivosť, pochybnosti, snaha celý proces kontrolovať… a často, aj keď sa veci diali, mala som pocit, že je to celé tak akosi do kopca a proti vetru. A čím viac som niečo chcela a snažila sa pohnúť vesmírom (namiesto toho, aby som počkala, kým sa pohne sám), tým viac to drhlo.
Vo svojej knihe Rozprestri krídla som napísala, že tým najdôležitejším pre splnenie našich snov je jednoducho urobiť to, čo treba. Byť aktívny a vykonať potrebné kroky. Ak je to najdôležitejšie, že s dôverou konáme a nesedíme čakajúc kým sa náš sen znesie na ružovom obláčiku, to druhé najdôležitejšie je uhnúť sa z cesty, aby sa veci mohli diať.
Keď som prvýkrát zažila, ako sa „veci dejú samé“, nemohla som tomu uveriť. Zistila som,že keď som v tej správnej energie a nechám všetko tak, keď dovolím, aby sa veci diali bez nutnosti všetkému rozumieť a kontrólovať to, zrazu sa všetko dialo a zapadalo do seba omnoho rýchlejšie, lepšie a dokonalejšie, než by som sama dokázala vymyslieť.
Lenže tá vlna, keď všetko šlo hladko a takmer samo ako prišla, tak odišla… ale ja som pochopila, že za čisto racionálnym prístupom „koľko sa snažíš, taký výsledok dosiahneš“, ktorý som dovtedy vyznávala ,je ešte ďalší rozmer…
Pochopila som, že keď priveľmi tlačíme a lipneme na niečom, akoby sme to naháňali a ono to uteká. Lenže ako rozlíšiť kedy je to zdravá a potrebná aktivita a kedy je to zbytočne nasilu?
Keď sa ozýva radosť z tvorby, hravosť, nové nápady, inšpirácia alebo sú jednoducho konkrétne jasné kroky čakajúce na realizáciu – to je ten čas, keď treba aktívne tvoriť a konať. Vtedy, keď sa objaví nespokojnosť, netrpezlivosť, pochybnosti alebo pocit, že to nerobíme dosť dobre, že sme síce urobili všetko možné, ale mali by sme nájsť ešte lepšie, dokonalejšie riešenia – vtedy je čas ustúpiť bokom, ísť sa vyvetrať, urobiť si radosť… Jednoducho nechať to tak a nezamoriť náš výtvor strachom.
Páčil sa vám článok? Prečítajte si moje knihy :-)
A ak chcete podporiť svoje uvoľnenie a ľahkosť pri plnení svojich snov, vypočujte si Meditáciu hojnosti, ktorá je zdarma na stiahnutie :-)