Moja výzva: Prvé akčné kroky!

O mojej výzve a zmenách, ktoré som sa rozhodla pozvať do života píšem tu >>>
Zaujíma vás čo sa deje ďalej?

Pracujem z domu, prirodzene som skôr introvertná, čo má svoje úskalia. Už to síce nie je ten zakliaty zámok ako kedysi, ale život, príležitosti, kontakty, zážitky… to všetko sa nachádza medzi ľuďmi. Však to určite poznáte. Ak čakáme, že k nám to, čo si prajeme, priletí samo do obývačky a sadne si na gauč, pravdepodobne sa dosť načakáme.

Zistila som, že povedať život „áno“ raz či dvakrát nestačí. Splniť si jeden sen, druhý sen, vidieť jednu krajinu nestačí. Poteší vás to, naplní radosťou a motiváciou, ale nevydrží to večne… Je to o každodennom rozhodnutí, každodennej dynamike, ochote byť tu a teraz a hovoriť „áno“ rôznym možnostiam, ktoré budú prichádzať.

A tak som sa rozhodla hovoriť viac „áno“ a kúsok menej riešiť… Akčné kroky som si na začiatok dala dva a hneď som ich aj začala napĺňať. Jeden spočíva v úplne zámernom tvorení si aktívneho programu – vecí, prednášok, podujatí a všeličoho, čo mi brnkne do nosa, zaujme ma… Jednoducho sa tomu otvorím ako novej možnosti. Bez očakávaní. Bez nutnosti zvažovať či to za to stojí, čo mi to asi presne prinesie… Pustiť kontrolu. A hneď prvý pokus vyšiel nad očakávanie výborne, možno mu venujem aj samostatný článok.

Druhý akčný krok spočíva v založení si „Fondu zábavy, radosti a zážitkov“. Je to super pre ľudí, ktorí sú podobne ako ja svojou prapodstatou skôr „šetrílci“ ako „užívači“. Druhá skupina si môže naopak vytvoriť napríklad „Fond investovania“. Pointa je vo vytvorení zdravej rovnováhy. K životu patrí radosť i vážnosť, nádych aj výdych. Tie chvíle, pri ktorých je nadšené vaše súčasné ja aj tie, za ktoré sa vám poďakuje vaše budúce ja.

Keďže nemám problém investovať ani ušetriť na realizáciu konkrétneho zámeru a dlhodobo cítim, že moja slabina je skôr v „dovolení si“, vedela som, že „Fond zábavy“ je pre mňa to pravé. Začala som si doň z každého svojho príjmu a hodlám ich minúť do posledného centu. Na zábavu, na zážitky, na jasnočervenú tylovú sukňu, ktorá pre mňa nie je vôbec praktická voľba, ale veľmi sa mi páči. A na lodičky k tej sukni. Konieckoncov, kedy keď nie teraz?

© Zuzka Koščová, 2015

Autorka kníh Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla