Možno dnes toto potrebuješ čítať…
Sme plní zranení. Všetci. A bez toho, aby sme to vedeli sa často správame ako slony skrotené v zajatí. V ázijských krajinách ste možno na dovolenke videli slony v zajatí. Slon v zajatí je veľmi často mohutné krásne zviera na tenkej retiazke priviazanej na kolíku, ktorý je zapichnutý do zeme. Prečo sa tento slon jenoducho neodtrhne a neoslobodí? Silu na to predsa má!
Tieto slony sa vraj priviažu už ako mláďatá. Vtedy ešte nemajú silu na oslobodenie. Naučia sa žiť/prežiť práve s tým obmedzením, ktoré majú. A potom, keď sú už veľké a mocné, zotrvávajú v tom, čo poznajú celý život.
Sme ako tie slony!
Detské zranenie sa nám omieľa stále dokola ako obohratá platňa. Keď sa naučíme rozpoznávať jej známu melódiu a povieme si „počkaj, teba už poznám a aj 25-ty remix“ , je to polovica úspechu.
Druhá polovica je, keď sa zastavíme a zistíme, že nemusíme tancovať tak, ako nám náš osobný píšťalkár vyhráva.
Dnes som to pri jednej príležitosti povedala sebe a možno sa to bude hodiť aj tebe:
Už si veľká, dospelá, mocná!
Už si úplne iná ako si bola, keď ťa prvýkrát zranili.
Si silná, máš úplne iné poznanie a skúsenosti!
Môžeš si vybrať žiť úplne iný príbeh.
Tancovať na hudbu, ktorú si sama vyberieš.
Môžeš pomojkať to boľavé dieťa vo svojom vnútri. Povedať mu „Áno, vidím ťa. Si taká úžasná! Bolo to ťažké, ale prežila si to. Teraz už som tu s tebou. Postarám sa o teba.“ ❤️
Už môžeš odopnúť reťaz, čo ťa drží na mieste.
Viem, že to dokážeš. ❤️
S láskou,
Zuzka