Prvá pomoc keď je všetko naprd? Na pozitívne myslenie zabudnite!

Tiež máte pocit, že posledné mesiace nám dávali poriadne zabrať? Ja rozhodne áno a ako sa tak rozhliadam všade okolo seba, vnímam posledné 2-3 mesiace ako dosť náročné obdobie pre veľké množstvo ľudí. Obdobie, ktoré prinášalo výzvy zdravotné, vzťahové aj emocionálne… Vesmírna práčka nás zase raz poriadne preprala. Stretla som sa s názormi, že sa to už končí/skončilo, ale aj s takými, že vlny ešte budú pokračovať. Nech je to akokoľvek, podelím sa s vami o niekoľko praktických tipov ako si pomôcť v náročnejšom období.

Neviem ako vy, ale pozitívne myslenie a postoj na mňa funguje iba do určitej miery nepohody. Akonáhle sa pomyselná ručička preklopí do skutočne hustých emócií a turbulencií, stáva sa pozitívne myslenie skôr červeným súknom. A spoľahlivo ponorí do hlbšieho zúfalstva.

Prečo to tak funguje? Preto, že sme príliš nízko a usilujeme sa jedným skokom preskočiť príliš ďaleko – na príliš odlišnú emóciu, príliš vysokú vibráciu.

Rovnako nefunguje ani priveľká snaha o analýzu a odhalenie, prečo sa nám to deje  a aká lekcia je pre nás v tejto životnej situácii ukrytá. Sú jednoducho chvíle, keď človek netúži po ničom inom, len cítiť sa lepšie.

Čo teda funguje, keď zažívame náročné chvíle a emocionálne prepady?

• Aj toto raz pominie
  Celý svet, príroda, všetko živé aj neživé podlieha nepretržitej zmene. Aj toto, čo aktuálne prežívame, raz pominie. Situácia sa zmení, emócie sa zmenia. Je to nevyhnutné.

• Tu a teraz
  Skúsme na chvíľu zastaviť to zamotávanie sa v opakujúcich myšlienkach, ktoré nás trápia, ale plnú pozornosť venujme chvíli tu a teraz a svojmu telu. Ako sa teraz cítim v tele? Je mi teplo alebo zima? Sedím alebo ležím na mäkkej podložke? Som najedená? Som v bezpečí? Môžem dýchať? Nič ma fyzicky nebolí? Čo ak by táto chvíľa mohla byť v poriadku taká, aká je? Takéto preladenie väčšinou prinesie so sebou upokojenie a určitú mieru uvoľnenia, lebo zistíme, že naše základné potreby sú naplnené a tá aktuálna chvíľa vlastne nie je až taká zlá. Naše trápenie sa totiž veľmi často viaže buď na to, čo sa už stalo v minulosti alebo na strach z toho, čo príde v budúcnosti.

• Dám to von
  Už som o tom v minulosti písala. Nerobme zo seba skládku toxických emócií. Dajme ich von – vyplačme, vytancujme, vyspievajme, vybehajme… je jedno ako hrozne to vyzerá alebo znie, vypustime ťažobu, aby sa nemusela ďalej hromadiť v našom tele.

• Postupujem tam, kam dočiahnem
  Zistila som, že na mňa fantasticky funguje hudba. Keď mi je dobre, radostná alebo spirituálna hudba ma pozdvihne ešte vyššie. Keď mi je však zle, moc to nefunguje – opäť je to o tom, že sa snažím naraz skočiť niekde celkom inde. Čo funguje? Asi to bude zniesť smiešne, ale sú chvíle, keď mi najviac zaberá slovenský rap, prípadne český Xindl X. Skrátka rebelstvo, irónia, hnev, humor. Absolútne nič duchovné. Funguje to, lebo nás to prenáša do emócií, ktoré sú vyššie a cítime sa v nich lepšie (v hneve sa cítime lepšie ako v zúfalstve), ale zároveň nie sú tak vzdialené ako je v tej chvíli napríklad bezpodmienečná láska a prijatie. Na rovnakom princípe funguje aj výber filmov či kníh. Film, ktorý nie je práve „intelektuálny klenot“, ale je vám príjemný, môže tiež poslúžiť ako „vyprošťovák“ pre postup do vyššej vibrácie.

• Dôverujem vo vyšší poriadok
  Alebo sa o to aspoň snažím :)  V mojom koncepte reality nie sme sami. Boh, anjeli, podpora predkov… V poslednom čase nachádzam veľa odpovedí a úľavy aj v prírode (možno by ste neverili, aké sú stromy úžasne liečivé a podporujúce). Občas vnímam aj to, že na mňa „dohliada“ moja babka, ktorú som nemala možnosť spoznať v tomto fyzickom živote. Dáva vám niečo z toho zmysel? Super!

Keď osa spadne do pohára…

Predstavte si osu, ktorá spadla do skleneného pohára. Zvyčajne vydesene a zmätene lieta, aby znova a znova narazila do steny pohára. Keď však dokáže vyletieť vyššie, odrazu je slobodná a svet je v poriadku. To je naším cieľom. Dostať sa vibračne vyššie a získať aspoň čiastočný nadhľad. Vyskúšajte zo spomenutých možností, čo vám je blízke a dáva vám zmysel.

A keď je lepšie…

A keď už nám je lepšie a cítime sa silnejší, prichádza tá možnosť pozrieť sa na výzvu, ktorej čelíme, novými očami. Inak. Vedomejšie. Nezaseknúť sa v hneve. Pochopiť zmysel. Alebo si pripustiť, že zatiaľ zmysel nechápem. Prehodnotiť postoj, prirodzene, pokojne, bez odporu a násilia.

Sme v tom spolu, držme si palce :)

Ako to cítite vy? Napíšte mi do komentárov.

Páčil sa vám článok?
Prečítajte si aj moje knihy Šťastie nie je mýtus a Rozprestri krídla >>>